Biodiverzita v skratke

Presný počet tvorov na Zemi nie je známy. Odhady sa značne líšia, pohybujú sa medzi 5 až 100 miliónmi druhov. Avšak len zlomok z nich – 1,8 milióna druhov – bol vedecky zaznamenaný. Rozsiahle oblasti biodiverzity – takzvané centrá – môžeme nájsť v našich oceánoch, v trópoch a tiež v starobylých kultivovaných krajinách. Biodiverzita nie je rovnomerne rozložená. Klíma a ostatné geografické faktory viedli k tomu, že určité oblasti oplývajú obzvlášť vysokou hustotou druhov, ekosystémov a genetických zdrojov. Napríklad o tropických pralesoch sa predpokladá, že sa v nich nachádza 50 až 70 percent všetkých rastlín a živočíchov našej planéty, z čoho približne 56 000 rôznych druhov rastlín môžeme nájsť len v samotnej Brazílii.

My ľudia často považujeme výhody biodiverzity za samozrejmé. Keď sa na to pozrieme lepšie, rýchlo nám môže byť jasné, že nám biodiverzita ponúka mnoho služieb. Rastliny a zvieratá nám poskytujú výživu, suroviny a lieky. Ekosystémy nám poskytujú čistý vzduch, vodu a úrodnú pôdu a tiež chránia pred záplavami a eróziou. Náš prirodzený biotop nám ponúka možnosti rekreácie a trávenia voľného času. Priemysel je priamo závislý od mnohých surovín, akými sú drevo, oleje, minerály a prírodné farbivá. Niektoré druhy nám tiež slúžia ako modely pre technickú inováciu. Napríklad „lotosový efekt“ je odvodený od samočistiaceho a vysoko vodeodolného povrchu listov lotosových kvetov.

Každý druh žijúci na tejto planéte je súčiastkou v systéme, ktorý sa vyvíjal milióny rokov. Robíme dobre, keď rešpektujeme, ceníme si a chránime ich pre ich dobro – od jednoduchých mikroorganizmov k fascinujúcim delfínom a celým krajinám. My ľudia, ako druh na tejto planéte, sme súčasťou systému prírody a sme od neho priamo závislí. Aby sme vedeli poukázať na stupeň našej závislosti od biodiverzity a tiež jej dôležitosť, vedci sa pokúsili vyčísliť jej prospech. 

• Odhadom 60 000 rôznych druhov rastlín sa používa v tradičnej aj modernej medicíne po celom svete. Tridsať percent svetových poľnohospodárskych výnosov závisí od opelenia zvieratami. Celková ekonomická hodnota opeľovania hmyzom je celosvetovo odhadovaná okolo 365 miliárd eur (zistili to v Helmholtzovom centre pre environmentálny výskum na Tehnickej univerzite v Drážďanoch v roku 2009).
• Asi 100 miliónov ton vodných organizmov, akými sú ryby, mušle a kôrovce, sú každoročne lovené a majú značný podiel na globálnej potravinovej bezpečnosti (FAO, Organizácia pre výživu a potravinárstvo, 2006).
• Napríklad divoký zber arniky – vo Welede sú všetky rastliny získané divokým zberom certifikované.
• Nemôžeme bez nich žiť – Weleda podporuje včely a divoké včely.
• Ryby majú značný podiel na globálnej potravinovej bezpečnosti.

Príroda je základom nášho života. A vysoká biodiverzita nám pomáha zabezpečiť život na Zemi teraz i pre budúce generácie. Pretože rozmanitosť je najdôležitejší princíp prežitia v prírode, podporuje stabilitu. Jedine vďaka vysokej biodiverzite a druhom so širokými genetickými odrodami si príroda dokáže poradiť so zmenami, akými sú klimatické podmienky alebo nové ochorenia či pesticídy. Napriek tomu je vymieranie druhov nezvratné a vytvára nevyčísliteľné riziko. Okrem ich vnútornej hodnoty, zvieratá a rastliny hrajú tiež dôležitú rolu v ekosystéme.

Otázka znie: Kedy ekosystémy prestanú fungovať a poskytovať svoje služby?

Keď 10% všetkých druhov vyhynie?

Alebo 60%? 

V srdci všetkých produktov Weleda sa nachádzajú prírodné suroviny. Prostredníctvom kultivácie takmer 248 štvorcových kilometrov (čo je ekvivalent takmer 35 000 futbalových štadiónov) po celom svete v súlade s usmerneniami o ekologickom pestovaní sa staráme o zdravie pôdy a prispievame k zachovaniu biodiverzity. Pretože bez biodiverzity by nemohli existovať ani produkty Weleda.

Čo to je a ako ma to ovplyvňuje?

Či už je to arnika, palmový olej alebo káva – kultivácia a obchod s prírodnými surovinami a produktmi často spôsobuje ekologické a spoločenské problémy. Nie je náhoda, že sa zvyšuje záujem o pracovné podmienky a environmentálny dopad spôsobený zásobovaním, výrobou a predajom prírodných produktov.
Viaceré štúdie od organizácie Greenpeace ukázali, že množstvo firiem zneužíva svoju moc porušovaním ľudských práv a ekologických štandardov. Správa od Greenpeace s názvom „Spravodlivosť pre ľudí a planétu,2018“ dokumentuje pochybenia v podobe deforestácie, znečisťovania vody a ovzdušia, chemické a nukleárne nehody a porušovanie práv.
Avšak zákazníci majú tiež svoju moc – moc dopytu. Koniec-koncov, po čom sa ako zákazníci dopytujeme, podobne ako naše nákupné rozhodnutia, určuje to, ktoré produkty sa dostanú na trh. Stále viac a viac ľudí preberá osobnú zodpovednosť za produkty, ktoré si kupujú. Ich dopad by teda nemal byť podceňovaný – nielenže tieto rozhodnutia ovplyvňujú trhovú ekonomiku, taktiež sa dotýkajú blaha ľudí a životného prostredia.

Dodávateľské reťazce v pozadí produktov

Dodávateľské a cenové reťazce spájajú spoločnosti po celom svete, často dokonca naprieč kontinentmi. Týkajú sa toho, ako firmy nakupujú prácu, suroviny, dodávky a služby súvisiace s výrobou ich produktov. Globálne fungujúce spoločnosti otvárajú nové trhy a výrobné siete, ktoré môžu spôsobiť sociálne a ekologické problémy pozdĺž dodávateľských reťazcov – kvôli rôznym právnym rámcovým podmienkam a minimálnym ekologických a sociálnym štandardom.
Toto môže viesť až k nedostatku transparentnosti a neadekvátnemu presadzovaniu ľudských práv, práce a tiež sociálnych a ekologických štandardov. A netýka sa to len rozvojových krajín, ale aj krajín, ktoré sú bohatšie.

Príklad: Liečivé rastliny

Približne 60 000 druhov rastlín je celosvetovo využívaných ako liečivé ingrediencie. Podľa WWF viac než 400 000 ton liečivých rastlín v celkovej hodnote viac než 1 miliardy eur vstupuje každoročne na medzinárodný trh (Liečivá sila prírody - Heilkraft der Natur, 2015). Nemecko každý rok spotrebuje približne 45 000 ton liečivých rastlín, čím sa dostáva na najvyššiu priečku v Európe. Štyri pätiny všetkých rastlín z celého sveta sú zbierané v divočine – a to bez certifikátu alebo kontroly. Avšak neopatrný zber a narábanie s rastlinami má značné ekologické, sociálne a ekonomické následky. Okolo 15 000 druhov je ohrozených kvôli drancovaniu a strate prirodzeného biotopu. Ak tieto rastliny vyhynú, nebudú už viac k dispozícii pre liečivá v krajinách svojho pôvodu, ani pre ekonomiku či medzinárodných spotrebiteľov.

Z ekologického hľadiska sú organické štandardy najlepšou voľbou.  Prísne pokyny od združení ekologických pestovateľov nastavujú ešte vyššie štandardy než tie, ktoré vyžaduje zákon. Napriek tomu je však ešte stále priestor na zlepšenie, napríklad v otázkach zachovávania a podpory biodiverzity.
Zo spoločenského hľadiska existuje široké spektrum štandardov certifikácie. Na jednej strane poznáme označenia, ktoré sa predovšetkým týkajú ľudských práv, napríklad SA 8000 Social Management Standard. Na druhej strane existujú poľnohospodárske združenia, ktoré pracujú v rámci pracovného práva krajiny pôvodu bez plnenia ďalších sociálnych kritérií. Môže byť naozaj náročné udržať si prehľad všetkých certifikačných štítkov a označení. A práve v tom tam môže pomôcť Ecolabel Index, ktorý je s viac než 460 označeniami z takmer 200 krajín a 25 sektorov najväčším zoznamom svojho druhu.

Označenie Fairtrade je známe najmä v potravinárskom priemysle, obzvlášť v súvislosti s kávou. Štandardy Fairtrade zahŕňajú aj zákaz ilegálnej detskej práce a nútenej práce. Jedna tretina kritérií sa týka ochrany životného prostredia. Rozdiel medzi UEBT a inými označeniami je ten, že štandard UEBT sa zameriava výhradne na sledovanie dodávateľského reťazca firmy až k pôvodu všetkých prírodných zložiek, ktoré využíva. Aby to mohlo fungovať, UEBT vyvinulo špeciálne riadiace nástroje. Štandard UEBT tiež zahŕňa sústavné monitorovanie druhov, ktoré sa pestujú aj zbierajú vo voľnej prírode, takže v krajných prípadoch môže byť biodiverzita zvýšená a vylepšená.