Múdrosť našich záhradníkov

Ťažká a zároveň svieža vôňa tymianu bola vždy mojou najobľúbenejšou. Extrakt z tejto bylinky je naozaj výnimočný, preto ho pridávame ako účinnú látku do nášho sirupu proti kašľu. Stačí dúšok a môžete priamo pocítiť rozlievajúce sa teplo po celom tele. Rád chodievam cez neskoré popoludnie do záhrady odtrhnúť si pár vetvičiek tymianu, ktoré potom zalievam vriacou vodou. Takýto čaj má dlhotrvajúci energický účinok. Akoby nám táto liečivá bylina odovzdávala všetko teplo, ktoré sama absorbovala zo slnečných lúčov a chránila tak naše telo zvnútra. Prečo to tak je?

Ako riaditeľ záhrady liečivých bylín Weleda mám šťastie, že sa s takými otázkami dokážem vyrovnať. Je totiž veľmi dôležité rastliny skúmať, čo dosiahneme spojením našej vlastnej intuície a ich pozorovaním. Ak chcem bylinu naozaj pochopiť, vezmem si so sebou do záhrady skladaciu stoličku a maliarsky stojan. Maľovanie upúta moju pozornosť a keď kreslím tvar rastliny, plne sa na ňu sústredím a ignorujem tak akékoľvek nesúvisiace myšlienky.

Zamerať pozornosť výhradne na rastlinu zintenzívňuje naše vnímanie. Skúste si všímať detaily, ktoré inokedy prehliadate, napríklad aké množstvo esenciálneho oleja produkuje tymian. Jeho listy i kvety sú posiate nespočetnými olejovými žľazami. Malé glandulárne chĺpky môžete pozorovať na jeho kvetoch dokonca voľným okom. Až keď som počas práce zažil jeho koncentrovanú silu, pochopil som. Akoby táto malá tvrdá rastlina, ktorá sa prispôsobila krajinám s krátkou jarou a horúcimi nekonečnými letami, absorbovala všetku energiu zo slnka. Jeho vôňa je potom o niečo intenzívnejšia, keď pár vetvičiek rozotriete medzi prstami. A je to nielen vôňa, ale aj chuť a dotyk, čo nám umožňuje bližší kontakt s rastlinou. Vždy ma ohromovalo, že stačí po tymianovom kríku len prejsť prstami, aby získali nezameniteľný aromatický nádych. Táto bylinka o sebe vie dať vedieť!

Vážne si myslím, že našou hlavnou úlohou v záhrade je prepojiť sa s okolitou prírodou a naučiť sa v nej čítať. Občas sa na ňu tak sústredím, že moje ranné prehliadky musia pripomínať meditáciu. To, že rastliny nemôžu hovoriť neznamená, že nekomunikujú. Už len tým, ako a kde rastú, nám o sebe mnoho hovoria. Trebárs náš tymian si vybral krásne, slnečné miesto.

Našou ďalšou a nemenej podstatnou povinnosťou je presne vedieť, čo sa v záhrade deje a neustále ju kontrolovať. Vďaka tomu vieme, čo rastlinám chýba a čo potrebujú. Ony nás zase za našu starostlivosť bohato odmeňujú. Osobne nedokážem uveriť, v akom rozsahu sa nám odmeňuje tymian a svoj úžas rád zdieľam s ostatnými. Počas verejných prehliadok záhrady často povzbudzujem účastníkov, aby sa s týmto aromatickým kríkom lepšie zoznámili. Žujeme listy a vnímame žiarivé teplo, ktoré sa šíri z úst cez hrdlo až do celého tela.

Som veľmi šťastný, že sa každý deň dozvedám viac o sile prírody. Pri práci v záhrade vnímame charakter rastlín a ich potreby, ale tiež si uvedomujeme, že ide o živý organizmus, v ktorom spolu všetko súvisí. Dôležitá je rozmanitosť.

Niekedy napríklad ponecháme malú lúku bez výsadby, vďaka čomu umožňujeme malým ostrovčekom kvetín nerušene rásť. Burina pre nás nie je škodca, ale spoločník, ktorý má zase svoj účel - ide o malý, ale podstatný rozdiel. Rovnako pristupujeme aj k hospodáreniu. Naše ovce, pasúce sa pri bráne do záhrady, tam nie sú preto, aby dotvorili idylický obrázok pre návštevníkov. Púšťame ich do záhrady, kde spásajú trávu okolo lúky šafranu, čím veľmi efektívne nahrádzajú kosačku. A takých príkladov by sme našli viac ... Kačice nám pomáhajú regulovať populáciu slimákov. Včely medonosné aj tie divoké, ktorých je tu našťastie pomerne veľa, sú v mnohých ohľadoch tiež skvelými pomocníkmi.

Ak je príroda v rovnováhe, zasahujeme do nej len vo výnimočných prípadoch a často len v rámci jednotlivých rastlín. Sme veľmi opatrní v tom, aké prípravky používame. Napríklad naše rastliny posilňujeme infúziami buriny namočenej vo vode. V skleníkoch nám zasa pomáha hmyz a parazitické osičky. A samozrejme dbáme na kvalitný kompost, ktorý síce niekto vníma ako odpad, pre mňa je ale srdcom celej záhrady. Je to miesto, kde sa čas zastaví a pomalým opätovným skladaním prvkov sa začína nanovo. V konečnom dôsledku to ale nie je len o materiálnom, merateľnom alebo predvídateľnom kontexte, ako je minerálne zloženie krajiny a obsahu humusu v nej. Dôležitú úlohu hrajú tiež vesmírne a pozemské sily, na ktoré sa predtým bral zreteľ úplne normálne.

Veľmi silným zážitkom bolo, keď sme na jar zakopali do zeme kravské rohy, spolu s mletými kryštálmi kremeňa. Na jeseň ich zase vykopeme a pripravíme z nich ľahký sprej na rastliny, ktorý im umožní lepšie absorbovať energiu prenášanú slnečnými lúčmi a podporí ich tak v ich raste a kvitnutí.

Ako záhradníkovi mi ide o viac, než len o kvety a zber plodov. Keď hovorím, že naša záhrada – ktorá zahŕňa ako pôdu, tak rastliny - je organický celok, ktorému sa dobre darí vďaka komunikácii, znamená to, že rozhovor nie je nikdy jednostranný. Zaujímavé je, že rastliny sú vždy o krok pred nami, zatiaľ čo my ľudia na všetko musíme najskôr prísť. Bolo pre mňa napríklad veľmi ťažké rozpoznať vlastnosti rastliny s názvom ľuľok sladkohorký, ktorú pridávame do jedného nášho lieku proti kašľu.

Pretože som si nebol istý, rozhodol som sa svoj názor overiť v knihe slávneho botanika Wilhelma Pelikana, ktorý v nej identifikoval vzťah práve medzi ľuľkom sladkohorkým a katarom dýchacích ciest. Ale prečo? Často som túto objemnú knihu držal v rukách a cítil z nej múdrosť. V tomto prípade však chýbalo konkrétne vysvetlenie. V takýchto situáciách mi pomáha nechať teóriu teórii a ísť von, priamo k rastline. Mnohokrát som stál na kraji poľa, kde medzi bodliakmi a gaštanmi rástol ľuľok sladkohorký. Do nášho lieku proti kašľu pridávame ručne zbierané špičky výhonkov tohto rozľahlého kríku, a pretože všetky časti rastliny sú vysoko toxické, používame ich iba v potenciovanej forme. Pelikan vo svojej knihe popísal, že rastlina uvoľňuje hlien, čím pomáha k liečbe infekcie dýchacích ciest. Čo by sme sa však v tejto súvislosti mohli naučiť od samotnej rastliny?

Díval som sa na ľuľok sladkohorký v jeho prirodzenom prostredí a skúmal, ako rastie. Akoby výhonky mali vlastnú myseľ - niekedy sa plazili po zemi, inokedy držali na iných kríkoch. Prečo by to rastlina robila? Preskúmal som kvet - malú fialovú hviezdu, s jasne žltým stredom plným tyčiniek. Dlhá stonka držala kvet v úctyhodnej vzdialenosti, bol takmer oddelený. V prírode pre všetko existuje dôvod, nič sa nedeje náhodou. Skĺzol som pohľadom dole k miestu, kde sa zaleskli veľké časti viniča. Dve tretiny ľuľku sladkohorkého chcú rásť a šíriť sa. Ale potom je tu ešte tretia, drevená časť, ktorá rastlinu podporuje a dáva jej tvar. Tento kus je v podstate strom. Bez nej by ľuľok nemal silu, aby sa tak ľahko a rýchlo rozrastal. Schopnosť rastliny prekonať vlastnú neohybnosť a tvrdosť je príkladom ľudského organizmu, ktorý sa snaží uvoľniť hustý hlien, aby sa ho mohol zbaviť.

Vďaka týmto momentom nevychádzam z úžasu. Myslíte, že je obyčajné želanie nájsť paralely medzi tvarom rastliny a jej liečivými vlastnosťami? Nemali by sme ale zabúdať, že sústredenie sa iba na chemické látky byliny je relatívne nová prax ... Snažme sa túto ich podstatu rozlúštiť.