Ako zvýšiť úrodnosť a zdravie pôdy?

Vďaka pôde získavame zdravé a kvalitné potraviny - jej úrodnosť do veľkej miery ovplyvňuje nielen množstvo vypestovaného ovocia a zeleniny, ale aj obilnín. Bez zdravej pôdy by nemohli existovať ani rastliny, ktoré vo Welede používame na výrobu liečiv a kozmetických produktov.

Ďalšou dôležitou funkciou pôdy je filtrácia vody. Pôda dokáže viazať znečisťujúce látky a zaisťuje tak čistú pitnú vodu, bez ktorej by sme nemohli prežiť. Umožňuje tiež vsakovanie vody do zeme a rovnako ako huba, nasáva dažďovú vodu. Absorpčná schopnosť pôdy nás chráni od záplav aj sucha. Dôležité však je, aby pôda bola neporušená, pretože len vtedy dokáže zadržať vodu v mnohonásobku svojej hmotnosti.

Zdravá pôda nie je dôležitá iba pre človeka, ale aj životné prostredie. Podľa odhadov je v pôde na celom svete uložených približne 2 700 gigaton uhlíka, čo je viac ako v atmosfére a všetkej živej biomase dohromady. Nielen v humuse, ale aj rašeline, mineráloch a pôdnych sedimentoch sa ukladá uhlík, a preto je pôda po oceánoch jeho druhým najväčším úložiskom. Humus je vytváraný počas procesu zvaného humifikácia, ktorý prebieha prispením pôdnych organizmov z primárnej organickej hmoty (zo zvyškov rastlín a živočíchov). Podiel uhlíka v tejto organickej tmavo hnedej hmote je približne 50 %, obsahuje však aj veľký podiel živín, ako je dusík, horčík či draslík.

V celosvetovom meradle je pôda schopná ukladať navyše približne 2 až 5 miliárd ton CO₂ ročne. Vďaka udržateľnému hospodáreniu a obrábaniu pôdy je tak možné výrazne uľaviť našej planéte.

Pôda je cenným dedičstvom Zeme, ale aj základom našej existencie. Reguluje kolobeh materiálov a energie, pomáha produkovať potraviny a krmivo pre zvieratá, je dokonca aj základom stavieb a uchováva v sebe informácie o prírodnej aj kultúrnej histórii našej planéty. Hoci prekypuje životom, často uniká našej pozornosti.

• 95 % našej potravy získavame vďaka pôde.
• Kvalitná pôda dokáže pojať množstvo vody v 3 až 5-násobku svojej hmotnosti.
• V pôde na celom svete je uložených 2 700 miliárd ton uhlíka, čo je približne trikrát viac ako v atmosfére.

V pôde prebieha neustály proces tvorby humusu, ktorý je kľúčom k jej zdraviu a úrodnosti. To je však možné iba pri správnej funkcii takzvanej pôdnej potravinovej siete, ktorú tvoria drobné živočíchy a mikroorganizmy, rozkladajúce sa hlboko v zemi. Počas ich premeny vznikajú trojrozmerné pôdne štruktúry, takzvané humuso-ílové komplexy, ktoré majú mnoho pórov, priechodov a dutín, ktorými prúdi vzduch a voda. Vďaka nim môžu živočíchy v pôde dýchať a rastliny cez korene prijímať vodu. Pôda je zároveň oveľa kyprejšia, poréznejšia a predovšetkým stabilnejšia.

Pokiaľ je v pôde dostatok humusu, zvyšuje sa jej odolnosť voči veternej a vodnej erózii, extrémnym poveternostným podmienkam i nepriaznivým dopadom zmeny klímy. Preto je nesmierne dôležité sa starať o podzemné organizmy a živočíchy a dopriať im čas aj dostatok vhodných živín, aby mohli vo svojej dôležitej práci pokračovať.

• V pôde žije 1/4 až 1/3 všetkých organizmov.
• 40 až 60 % pôdy môže tvoriť pórovitý priestor.

Hrsť pôdy je hrsť života. Len tu nájdete toľko živočíchov, ako nikde inde. Drvivú väčšinu z nich pritom okom neuvidíte: okrem dážďoviek, slimákov a chrobákov sa tu nachádza rozmanité spektrum organizmov mikroskopických rozmerov. Podľa vedcov je biodiverzita v pôde úplne jedinečná, zahŕňa totiž nespočet rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov, ktoré sa v podzemí zaoberajú premenou odumretého organického materiálu na humus a pomáhajú tak vytvárať zdravý a produktívny ekosystém. Keď si predstavíte pôdu v kocke, ktorej každá strana je dlhá jeden meter, na jej objem pripadne viac ako 5 000 miliárd živých organizmov. Na celej našej planéte pritom žije 7,8 miliardy ľudí.

Hoci sa toho o biodiverzite pôdy stále vie málo, vedci už objavili, že najčastejšími podzemnými obyvateľmi sú rastlinné a živočíšne mikroorganizmy. Jeden gram pôdy môže obsahovať 100 miliónov baktérií, a to 4 000 až 7 000 rôznych druhov. Baktérie, ale aj huby a riasy dokážu rozkladať zložité zlúčeniny, ako sú bielkoviny, celulóza alebo lignín. Tým vytvárajú úplne nové živiny, ktoré poskytujú výživu rastlinám.

Dážďovky pri svojom putovaní pôdou hĺbia tunely, ktoré stabilizujú svojím slizom. Tieto tunely môžu dosahovať až k materskej hornine, najvrchnejšej časti zemskej kôry. Do dutín vytvorených dážďovkami prúdi vzduch a voda, čím vzniká priestor na šírenie koreňov rastlín. Vďaka tomu, že korene prenášajú rastlinné zvyšky do hlbších vrstiev pôdy, sa môže aj tu navršovať obsah humusu. Dážďovky tak hrajú kľúčovú úlohu v úrodnosti pôdy: kypria ju, prevzdušňujú, a tým zamedzujú jej zhutneniu. Pri svojej práci miešajú rastlinné zvyšky s pôdnymi časticami, sú tak mnohonásobne efektívnejšie, ako akýkoľvek poľnohospodársky nástroj. Dážďovky zároveň strávia všetko, čo sa v pôde nachádza: v ich črevách sa organické látky miešajú s minerálnymi zložkami aj mikroorganizmami. Výlučky dážďovky sú veľmi bohaté na mikroživiny a makroživiny, ako je dusík, horčík a fosfor. Pretože pre výživu rastlín sú tieto látky nevyhnutné, stalo sa hnojivo, vyrábané s prispením činnosti dážďoviek, obľúbeným pomocníkom záhradkárov.

Napriek všetkej svojej rozmanitosti je však pôda veľmi vzácnym zdrojom. Produkcia 5 cm pôdy môže trvať až 1 000 rokov. Navyše dôležité nie je len množstvo, ale aj kvalita – iba úrodná pôda nás môže dlhodobo živiť a slúžiť ako základ zdravej prírody.

Na 1 štvorcovom metri zdravej pôdy v hĺbke 30 centimetrov môže žiť:

60 000 000 000 000 baktérií

1 000 000 000 plesní

500 000 000 prvokov

10 000 000 hlístovcov

1 000 000 rias

150 000 roztočov

100 000 chvostoskokov

25 000 rupic

200 dážďoviek

200 muších lariev

150 stonožiek

100 chrobákov

50 roztočov

50 pavúkov

50 ulitníkov

Pôda a klíma sa navzájom ovplyvňujú. Podľa odborníkov urýchľuje zmena klímy degradáciu pôdy, čo vedie k zvýšenému úniku CO_2, a tým aj globálnemu otepľovaniu. Dôležitým krokom k ochrane klímy je podporovať zdravie pôdy, ktorá zadržiava mnohonásobne viac uhlíka, než tá znehodnotená. K tomu je potrebné zapojiť pôdne organizmy, ktorých činnosť je však závislá od mnohých faktorov, ako je dostupnosť vody a živín.

Zlé hospodárenie, na čele s používaním pesticídov, umelých hnojív a ťažkých poľnohospodárskych strojov, však pôdu výrazne poškodzuje. Kvôli nemu dochádza k rozbitiu humuso-ílových komplexov a odhaleniu a rozkladu organickej hmoty, ktorá je v pôde obsiahnutá. Intenzívne obrábanie pôdy tiež spôsobuje, že do zeme preniká viac kyslíka, čo pôdne mikroorganizmy stimuluje k vyššej aktivite, a tým aj nenávratnému spracovaniu cenného humusu na CO₂. K tomu dochádza aj pri znižovaní hladiny podzemnej vody na vlhkých lúkach, za účelom získania ornej pôdy, keď mikroorganizmy rýchlo rozkladajú zásoby uhlíka.

Odhadované globálne zásoby uhlíka:

38 000 miliárd ton v oceánoch.

2 700 miliárd ton v pôde.

780 miliárd ton v atmosfére.

575 miliárd ton vo vegetácii.

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) pripisuje 31 % emisií skleníkových plynov priamo poľnohospodárstvu a zmenám vo využívaní pôdy.

Na prvý pohľad je pôda len trochou hnedej hmoty, pár kamienkov, zvyškov koreňov a pri troche šťastia aj nejaká tá vrtiaca sa dážďovka, ktorá bola vyrušená pri svojich podzemných prácach. Ako ale spoznať kvalitu pôdy, ktorá je domovom baktérií, chrobákov a pomerne veľkého množstva ďalších tvorov?

Na zdraví pôdy sa podieľajú predovšetkým dážďovky a ďalší „robotníci“, ktorí sa v podzemí vyskytujú. K svojmu životu potrebujú po celý rok hlavne jedlo: pochutnávajú si na rastlinách aj ich zvyškoch, nepohrdnú však ani kompostovaným hnojom. Čo im však ani trochu nerobí dobre, sú jedy a zmeny prostredia, v ktorom žijú. Orba pôdy môže vertikálne usporiadané pôdnej vrstvy premiešať, takže naraz na povrchu chýba potrava. Ulitníky, stonožky, chrobáky a roztočce, ktoré sú považované za „rozkladačov“, tak môžu jednoducho vyhladovať. 

Vo svete žije viac ako 5 tisíc druhov dážďoviek, v českých a slovenských pôdach ich potom nájdete okolo 50. Na intenzívne obrábaných poliach je aktívnych len niekoľko druhov, ostatní sa totiž životu v holej a vyčerpanej pôde nemôžu prispôsobiť. Či už ide o pole alebo záhradu, nedokážu plniť svoju hlavnú úlohu: prevzdušňovať pôdu a ochraňovať zem pri povodniach.

• 45 % európskych pôd stráca na kvalite, čo dokazuje nízky obsah organickej hmoty.
• Podľa odhadov sa na európskych poliach každoročne ocitne 60 000 až 400 000 ton mikroplastov. Rozširuje ich niekoľko sto tisíc ton kalov z čistiarní odpadových vôd.
• Za biologicky mŕtvu je považovaných  70 000 štvorcových kilometrov pôdy v Baltskom mori. Príčinou je nadmerné množstvo dusíka a fosforu, ktoré sa sem dostalo v súvislosti s poľnohospodárstvom.

Ľudia ničia pôdu rôznymi spôsobmi: pri stavbe svojich obydlí ju nenávratne ničia, neprospieva ani nadmerná pastva či výrub lesov. Znehodnotená pôda nemôže plniť svoje mnohostranné funkcie, ako je absorpcia dažďovej vody a jej uchovávanie. S informáciou, že hladina podzemnej vody výrazne klesá, bijú každoročne na poplach nielen odborníci, ale už aj médiá.

• Na celom svete je človekom znehodnotených 2 000 miliónov hektárov pôdy.
• V Európskej únii sa každý rok s prívalovými dažďami spláchne 970 miliónov ton úrodnej pôdy.
• ¼ svetovej pôdy, ktorá bola pôvodne využívaná na poľnohospodárske účely, je teraz vážne poškodená alebo zdevastovaná.
• 4 milióny hektárov pôdy, predovšetkým v Stredomorí a vo východoeurópskych krajinách, je znehodnotených zasolením.

Pohľad na českú či slovenskú krajinu je očarujúci. Svieže zelené lúky, vlniace sa obilné lány a výrazne žlté repkové polia vytvárajú fascinujúci kontrast, ktorý však klame našu myseľ. Bujnosť polí nevypovedá nič o stave pôdy, ktorá sa nachádza v podzemí. Poľnohospodárska pôda už dávno nie je na živiny bohatým základom, ktorý je na rast rastlín potrebný. Kameňom úrazu je to, že priemyselné poľnohospodárske systémy nepoužívajú udržateľné metódy, ale syntetické prostriedky. Prirodzenú ochranu proti škodcom, ktorú v prírode vykonávajú pôdne baktérie a dážďovky, nahradili chemické pesticídy. Monokultúry, orba a hnojenie síce krátkodobo zvyšujú výnosy plodín, z dlhodobého hľadiska však podrážajú zdravie a úrodnosť pôdy, ktorá postupne degraduje na pasívny substrát.

• Na našej planéte sa nachádza približne  1 400 miliónov hektárov ornej pôdy.
• Každý rok sa pripravíme o 10 miliónov hektárov cennej poľnohospodárskej pôdy.

• Na Slovensku sa na poľnohospodársku činnosť využíva 2 375 025 Ha

• Iba 15 % je obhospodarovaných ekologicky.

Zdroje:

Bodenatlas 2015, Der Boden (Susanne Dohrn), Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit (GIZ) GmbH, Deutsche Welle, Deutscher Landwirtschaftsverlag, Deutschlandfunk, Energiewende-Magazin 6/2020, Europäische Umweltagentur, FiBL, Johann Heinrich von Thünen-Institut, Julius Kühn-Institut, Kreo 01/2020, Max-Planck-Gesellschaft, Nature & More, oekolandbau.de, Saatgut (Anja Banzhaf), Save Our Soils, Slow Food, Statista, Stiftung Wissenschaft und Politik, Umweltbundesamt, Was ist und wie entsteht Humus? (Schnug / Haneklaus), World Ocean Review, WWF, Zukunftsstiftung Landwirtschaft (Wege aus der Hungerkrise, 2013)

https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=601