Ako zlepšiť zdravie pôdy? Poznáme riešenie

Z histórie poľnohospodárstva po celom svete vieme, že ľudia sa rôznymi spôsobmi snažili zlepšovať kvalitu pôdy pomocou humusu. Príkladom môžu byť Vikingovia a germánske kmene, ktoré sa podieľali na vzniku typu pôdy nazývanom Plaggenesch. Ten sa vyvinul približne v 12. až 13. storočí v okolí dnešného nemeckého mesta Osnabrück. Ľudia sa snažili svoju piesočnatú a málo výnosnú pôdu čo najviac obohatiť pomocou organického materiálu – kosili trávnaté mačiny a prekorenenú vrchnú vrstvu pôdy využívali ako podstielku pre dobytok v stajniach. Postupom času začali mačiny hnojiť zvieracím trusom, kuchynským odpadom a popolom. Napriek tomu, že na konci 19. storočia boli tieto tradičné postupy nahradené priemyselnými a minerálnymi hnojivami, v súčasnej dobe sa záujem o staré znalosti znovu navracia.

Myšlienka regeneratívneho poľnohospodárstva uzrela svetlo sveta vďaka priekopníckym poľnohospodárom, vedcom a iniciatívam zameraným na zdravie pôdy. V 70. rokoch 20. storočia zaviedol Robert Rodale, farmár zo Spojených štátov, termín „regeneratívne ekologické poľnohospodárstvo“, ktorým chcel odlíšiť svoje metódy od ostatných prístupov k udržateľnému poľnohospodárstvu. Ďalšou významnou osobnosťou sa stal Rudolf Steiner, z ktorého Poľnohospodárskeho kurzu v 20. rokoch 20. storočia vzišlo biodynamické poľnohospodárstvo.

V regeneratívnom poľnohospodárstve sú obnovované a zlepšované prírodné cykly, dôraz je však kladený aj na starostlivosť o samotnú pôdu. Sú prijímané vhodné opatrenia, ktoré aktivujú a posilňujú pôdny život a zaisťujú obohatenie humusu o organický uhlík. Veľmi dôležitým aspektom je aj celoročné obrábanie pôdy, napríklad podsevom, či vysievaním medziplodín medzi dve hlavné plodiny, ako je kukurica, repka, či obilniny. Na preklenutie tohto obdobia je tiež určená metóda zeleného hnojenia (tiež nazývaná živý mulč). Najčastejšie sa využívajú strukoviny, napríklad červená ďatelina, pretože sú schopné viazať zo vzduchu dusík a tým zvyšovať úrodnosť pôdy. Hoci listy rastliny odumierajú, funkcia ich koreňového systému je zachovaná a umožňuje príjem vody a prísun živín do pôdy. Preto sú tiež hlboko koreniace druhy plodín z hľadiska výživy pôdy účinnejšie ako orba. V prípade zeleného hnojenia sa poľnohospodárska pôda obrába iba v prípade potreby, a to navyše nie príliš hlboko. Plytké strojové spracovanie pôdy sa skvele dopĺňa so zeleným hnojením, pomocou hlboko koreniacich plodín, ktoré nenarušuje štruktúru pôdnych vrstiev. Vďaka týmto metódam je pôdnemu životu ponechaná možnosť nerušeného vývoja podľa vlastného rytmu.

Postupy regeneratívneho poľnohospodárstva sú veľmi rozmanité, rovnako ako miesta, na ktorých sa používajú. V priebehu rokov sa uplatnil celý rad poľnohospodárskych techník: permakultúra, agrolesníctvo, holistické obhospodarovanie pastvín a mnoho ďalších. Vďaka týmto prístupom je možné zvyšovať biologickú rozmanitosť, zlepšovať kvalitu pôdy i jej schopnosť zadržiavať vodu. Naopak sa predchádza erózii a závislosti na chemických látkach.

Zatiaľ čo v Nemecku sa podľa zásad regeneratívneho poľnohospodárstva obhospodaruje odhadom 50 000 hektárov pôdy, v Českej a Slovenskej republike ide o pomerne nový trend. Aj ten však z roka na rok získava na stále väčšej popularite.

Väčšina uhlíka, ktorý je vnesený do pôdy, sa rýchlo rozkladá a uniká do ovzdušia ako CO₂. Napriek tomu, že v pôde zostáva dlhodobo uložená iba malá časť, ide o jednu z najväčších zásobární uhlíka na našej planéte. Poľnohospodárska pôda má tak veľký potenciál prispieť k ochrane klímy. V rámci svojho projektu Carbon Farming skúma napríklad Inštitút Thünen spôsob, ako to čo najlepšie dosiahnuť.

V rámci uhlíkového poľnohospodárstva sa používajú metódy regeneratívneho poľnohospodárstva. Patrí medzi ne pestovanie medziplodín, pestovanie rozmanitých krycích plodín s hlbokým koreňovým systémom, využitie kompostu a pevného hnoja, či zavádzanie agrolesníckych systémov. Podľa vedeckých výpočtov sa môže v pôde každoročne nahromadiť 50 až 1000 kilogramov organického uhlíka na hektár, na pastvinách sú potom čísla ešte vyššie. To znamená, že je v rámci týchto postupov možné ročne z atmosféry odstrániť 80 až 3600 kilogramov ekvivalentu CO₂ na hektár, čo by prospelo ako klíme, tak aj úrodnosti pôdy a biologickej rozmanitosti.

Vďaka tvorbe humusu na celom svete by mohlo byť ročne zachytených 2 až 5 miliárd ton ekvivalentu CO₂. Zalesnením znehodnotenej pôdy je potom možné obnoviť približne 2 miliardy hektárov pôdy na celom svete.

Pretože ochranou pôdy chránime aj svoje životy, mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, pre jej zdravie. Práve teraz je ten správny čas, aby sme sa spojili, vymenili si skúsenosti a zahájili nové projekty, ktoré budú za obnovu nášho životného prostredia bojovať.

Text: Susi Lotz

Zdroje:

Bodenatlas 2015, Der Boden (Susanne Dohrn), Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit (GIZ) GmbH, Deutsche Welle, Deutscher Landwirtschaftsverlag, Deutschlandfunk, Energiewende-Magazin 6/2020, Europäische Umweltagentur, FiBL, Johann Heinrich von Thünen-Institut, Julius Kühn-Institut, Kreo 01/2020, Max-Planck-Gesellschaft, Nature & More, oekolandbau.de, Saatgut (Anja Banzhaf), Save Our Soils, Slow Food, Statista, Stiftung Wissenschaft und Politik, Umweltbundesamt, Was ist und wie entsteht Humus? (Schnug / Haneklaus), World Ocean Review, WWF, Zukunftsstiftung Landwirtschaft (Wege aus der Hungerkrise, 2013)