Túžba po stratenom raji

Vera Matt: Poďme sa pozrieť do zvieracej ríše. Miesto otázky „Ako sa máš?“ sa psi pri stretnutí oňuchajú. Tento spôsob kontaktu predstavuje spoločenskú komunikáciu a pomáha so správnym výberom partnera. My ľudia robíme svojim spôsobom to isté, akurát my vysielame feromóny, ktoré slúžia ako signálna správa. Je nemožné ujsť pred ich podvedomým vplyvom. Pomáhajú nám nájsť toho najlepšieho partnera pre vytváranie zdravých potomkov. Náš partner by nám nemal byť geneticky podobný, ale ani príliš odlišný – ideálne by však mal mať odlišnú genetickú stavbu než my. To je dobré, aby deti mali zdravý imunitný systém.

Je to len dispozícia; vždy máme možnosť voľby. Ale celý proces si samy komplikujeme. Maskujeme našu prirodzenú vôňu parfumom, sprchovými gélmi, lakmi na vlasy a krémami. Náš každodenný život vonia umelo. Parfumy môžu na pokožke vytvoriť akýsi neviditeľný plášť v zmysle vône, takže nás nemožno správne klasifikovať ako potenciálneho partnera.

Znamená to, že naša vôňa môže ostatným pripomínať nášho bývalého partnera, matku alebo tajnú lásku zo strednej – spojenia, ktoré nemajú nič spoločné s osobou, ktorá pred nimi stojí. A neskôr bývame prekvapení, že vlastne nie sme až taký dobrý pár. Dá sa tomu vyhnúť používaním vôní vyrobených z čistých esenciálnych olejov, ktoré nemaskujú našu vôňu, ale práve naopak ju vyzdvihujú.

Závisí to od jednotlivcov. Ja keď cítim jablkový koláč, spomeniem si na babičku; oleandre mi zasa pripomínajú rodinné dovolenky v Chorvátsku. Mnohý ľudia milujú vanilku, ktorá sa v súčasnosti často používa v detských produktoch. Je sladká a povzbudzuje našu túžbu po stratenom raji – ktorý môžeme podvedome hľadať v niekom inom. Ak si niekto svojho partnera vyberá veľmi opatrne, môže venovať väčšiu pozornosť faktu, že má blond vlasy, meria 1,80 m a je akademik. V konečnom dôsledku ide o kombináciu vedomých a podvedomých faktorov a lákavosťou imunitného systému druhej osoby, čo určí, do koho sa zaľúbime.

Zamilovanosť stimuluje rovnaké časti mozgu, ktoré sú stimulované počas akútneho šialenstva. Vonkajší svet sa začne akosi strácať. Ale keď už začne fáza spájania sa, vrátime sa späť na zem a pýtame sa samých seba: Kto som, čo je pre mňa dôležité? Prehodnocujeme samých seba, avšak teraz v spojení s niekým iným. Toto je tá chvíľa, kedy náš čuch začne byť zase citlivejší. A je nám rýchlo jasné, či náš vzťah vydrží alebo naopak.

V prvom rade by sme mali samy seba spýtať, či nám táto osoba vôbec niekedy voňala alebo či sme si to aspoň mysleli. Je dôležité sa tejto téme venovať otvorene a čestne, zároveň však veľmi citlivo a opatrne.
Pomáha láska a humor: nemali by ste dávať rady, keďže vždy budú znieť ako kritika. Niekedy stačí, keď sa na partnera nežne pozrieme, vezmeme ho za ruku a povieme: „Máš zlý dych.“ To by im malo stačiť na to, aby sa pokúsili situáciu napraviť.

Dnes a denne. Nepríjemný telesný pach môže viesť k nerovnováhe v partnerstve a môže mať mnoho príčin. Niekedy ľudia zanedbajú lekárske vyšetrenie možných príčin. Nedávno som sa stretla s párom, ktorý sa trápil, pretože manžel zrazu začal vylučovať nepríjemný zápach. Ukázalo sa, že nedávno začal užívať lieky na zníženie krvného tlaku, ktoré menili jeho telesný pach.

Je dosť možné, že sa blíži ich separácia. Keď niekoho nemôžeme už ani cítiť, existuje na to podstatný dôvod. Je to gesto odmietnutia ukazujúce, že už viac toho druhého nechcem stretávať v zmysle jeho jedinečných vlastností.

Ako terapeut by som venovala zvláštnu pozornosť jazyku tela. Robia počas vzájomnej konverzácie synchrónne pohyby? Menia v rovnaký čas svoju polohu, dýchajú v podobnom rytme, smejú sa na pokusoch toho druhého o vtip – skrátka, sú títo jednotlivci stále v súlade? Je tam spoločný základ? Pomôcť môže robiť veci spoločne – tancovanie, čítanie dobrých kníh, vychutnávanie si dobrého jedla, oslavovanie výročí a zdieľanie zvyklostí. Je možné obnoviť harmóniu inklinovaním k iným vnemom.

Pravdepodobne veľmi. Keď sú ľudia nespokojní, často premietajú vlastné nedostatky na svojho partnera. Pevný vzťah (už) nie je len o zvieracích inštinktoch akými je čuch, ale o vzájomnej účasti so na procese povedomia a vývoja. To eventuálne umožňuje ignorovať nepríjemný zápach. Jeden z mojich klientov kedysi tento postoj nazval (i keď v inom kontexte): „odpúšťavosť“. Páči sa mi zvuk toho slova. Zahŕňa to v sebe schopnosť odpustiť sebe samému – a všímanie si, kedy začneme premietať vlastné negatívne vlastnosti na svojho partnera. Nie je to tá druhá osoba, ktorú máme viniť za naše nešťastie alebo kto by sa mal zmeniť. Je to o našom vlastnom postoji. Náš partner je našim najprísnejším učiteľom, ktorý nás odráža a ukazuje nám naše nedostatky.