Čo je dôležité pre zdravý imunitný systém?
Posilňujte prirodzenú obranyschopnosť svojho tela
Imunitný systém je prirodzený obranný mechanizmus nášho tela. Je životne dôležitý pre naše zdravie a jeho úlohou je ochrániť nás pred patogénmi a znečisťujúcimi látkami. Preto je veľmi dôležité, aby sme ho udržiavali silný po celý rok.
Ako funguje imunitný systém?
Ľudia sa od vonkajšieho sveta dištancujú, ale zároveň sú s ním v neustálom kontakte. Napríklad cez kožu a ďalšie zmyslové orgány, ale aj cez sliznice, keď dýchame a jeme. Úlohou nášho imunitného systému je rozlišovať medzi telu vlastnými a telu škodlivými cudzorodými látkami, ktoré sú následne odbúravané zápalovými procesmi.
Čo sa stane, keď je imunitný systém nadmerne aktívny?
Ak je imunitný systém nadmerne aktívny, príliš agresívne sa bráni neškodným látkam, napríklad niektorým potravinám, čo potom vedie k alergickým reakciám. Takzvané autoimunitné ochorenie funguje tak, že telu vlastné bunky považuje imunitný systém za cudzie a nebezpečné. Na tie potom zaútočí a snaží sa zničiť zdravé telesné tkanivo.
Čo sa stane, keď je imunitný systém príliš pomalý?
Slabý imunitný systém má pomalšie reakcie. Cudzie alebo škodlivé látky sa potom môžu šíriť po tele. To platí tak pre rakovinové bunky vyvinuté v tele, ako aj pre baktérie, vírusy a plesne, ktoré sa dostali do tela.
Ako funguje imunitný systém?
Imunitný systém je pozoruhodný súbor biologických procesov, ktoré prebiehajú v našom tele – väčšinou bez nášho povšimnutia. Keď sa nejaký patogén dostane do nášho tela, imunitný systém spustí určitú činnosť. Môže to byť úplná drobnosť ako napríklad prasklinka, či ranka v koži, alebo napríklad suchá, či oslabená sliznica v nose, ústach, očiach alebo prieduškách. Imunitný systém sa skladá z vysoko špecializovaných buniek a látok. Niektoré z týchto buniek priamo rozpoznajú škodlivý patogén a urobia ho neškodným. Iné bunky zase produkujú protilátky, ktorými patogén označia, takže ho možno rozložiť. Tieto zložité procesy obvykle sprevádza zápal. Veľmi šikovné sú tzv. pamäťové bunky, vedia totiž vytvárať protilátky proti patogénom, s ktorými sa telo už predtým stretlo. Ak sa rovnaký patogén vráti, pamäťové bunky rýchlo vytvoria protilátky a patogén zničia skôr, ako spôsobí ochorenie. Tomuto javu sa hovorí získaná imunita a vysvetľuje napríklad aj to, prečo nie sme v chladnom období neustále chorí, aj keď ľudia všade okolo nás smrkajú a pokašliavajú.
Je imunitný systém vrodený?
Matky odovzdávajú protilátky svojim deťom cez placentu počas tehotenstva a následne cez dojčenie. Novorodenci tak získavajú určitú imunitu proti infekcii počas prvých mesiacov života. Ochrana ale postupom času slabne a deti sú náchylnejšie k chorobám. Ochorenie však tiež funguje na budovanie imunitného systému. Podmienkou pre možné získanie imunity je horúčka, pretože práve tá aktivuje imunitný systém. Dôležitá je tiež konzultácia s lekárom v prípade ochorení sprevádzaných horúčkou. Lieky na zníženie horúčky a antibiotiká by mali byť podávané s opatrnosťou a iba v indikovaných prípadoch. Imunitný systém totiž musí čeliť horúčke, aby si telo mohlo vybudovať a trénovať svoju prirodzenú obranu proti patogénom.
Ako duševné zdravie ovplyvňuje celkové zdravie?
Duševné zdravie zohráva v našom celkovom zdraví dôležitú úlohu. Vzťah medzi naším emocionálnym a fyzickým blahobytom sa odráža v prastarých prísloviach a metaforách: „máme niečoho alebo niekoho plné zuby“, alebo napríklad „chodíme ako telo bez duše“ či nám niekto „brnká na nervy“. Ľuďom, ktorí sa topia v povinnostiach, sa nedarí vyriešiť nejaký problém, lebo usilovne a bez prestávky pracujú, a tým bývajú náchylnejší k chorobám. Výskumy v oblasti psychoneuroimunológie (PNI), ktoré sa sústredia na prepojenie psychiky a imunitného systému, preukázali, že najmä strach a izolácia môžu imunitný systém významne narušiť. Naopak, ak sme duševne vyrovnaní, sebaistí a stretávame iných ľudí s pocitom radosti a sebavedomia, je menej pravdepodobné, že ochorieme. Prirodzená obranyschopnosť – fyzická, mentálna i duchovná – vedie k schopnosti udržať rovnováhu medzi otvorenosťou (Čo si pustím k telu?) a nastavením vlastných limitov (Čím sa nemienim zaťažovať?).
6 tipov na posilnenie imunitného systému
Váš individuálny obranný systém vás chráni pred baktériami a patogénmi. Aby ste zostali zdraví, udržujte ho vo forme. Dali sme pre vás dokopy 6 tipov, ako môžete mobilizovať prirodzenú obranyschopnosť vášho tela a posilniť imunitný systém.
#1 Vyvážená strava
Zdravá strava posilní váš imunitný systém. Dbajte na príjem vysoko kvalitných potravín: mali by byť čo najčerstvejšie a pokiaľ možno organicky alebo biodynamicky pestované v zdravej pôde. Zostavte si zdravý a vyvážený jedálniček. Úlohu hrá aj to, ako jete. Vyberáte si a všímate aj zloženie? Alebo volíte taktiku "Hlavne utíšiť hlad"?
#2 Pravidelné cvičenie
Behanie, plávanie a ďalšie formy cvičenia sú prínosné nielen pre vás, ale aj pre dobrý pocit. Najlepšie je rozhýbať svoje telo vonku na čerstvom vzduchu, prechádzkami alebo jazdou na bicykli. Cvičenie vykonávané v uzavretej miestnosti na nás pôsobí inak ako cvičenie vonku, kde aktivujete všetky zmysly.
#3 Veľa slnečného svetla
Vystavenie dennému svetlu je dôležité pre produkciu vitamínu D v tele, čo zase zaisťuje dobre fungujúci imunitný systém. Slnečné svetlo navyše pomáha k lepšej nálade; pocit utrpenia totiž tiež môže oslabiť imunitný systém.
#4 Dostatok spánku
Dostatok spánku je dôležitý pre tzv. „samoopravnú“ funkciu tela a správne fungovanie imunitného systému. Nedostatok spánku naopak zapríčiňuje menší počet imunitných buniek v krvi, ktoré by inak detekovali a zlikvidovali bunky poškodené. Telo si našťastie sem tam nejakú tú noc bez hlbokého spánku bez problémov vynahradí.
#5 Stála telesná teplota
Konštantná telesná teplota má na zdravie nemalý vplyv. Pokiaľ si často všímate, že máte studené nohy, doprajte si teplé kúpele. Prospeje to celému organizmu. Podobne "hrejivý efekt" majú aj momenty a veci, ktoré nás tešia alebo inšpirujú.
#6 Vyhýbajte sa stresu
Myslite na to, aby ste si počas dňa oddýchli a užívajte si chvíľky relaxácie a rozjímania, nerušené hlukom alebo nejakou činnosťou. Náš rytmus aktivity a odpočinku je rovnako dôležitý ako náš rytmus nádychu a výdychu a náš rytmus spánku a bdenia.
Zdroje:
[1] David D. Martin, Fever: Views in Anthroposophic Medicine and Their Scientific Validity, doi: 10.1155/2016/364265.
[2] Dr. Christian Benedict: Schlaf ist die beste Medizin, Eden Books, 2019.
