Pár rád, ako pomôžete svojim deťom vyrovnať sa so stresom

Detstvo a stres by sa vôbec nemali pretínať. Zdá sa ale, že sa to deje čoraz častejšie, nemyslíte?

Dr. Christoph Meinecke: Už ako mladý lekár som sa stretol s deťmi, ktoré stres prežívali, ich počet sa však skutočne zvýšil. A to naprieč všetkými vekovými kategóriami, teda nielen u žiakov, ale tiež u dojčiat a predškolákov.

Takže sa tento dospelácky problém týka i batoliat?

CM: Áno, a ide o pomerne vysoké čísla. Takmer každé tretie dieťa má ťažkosti so spánkom, neprimeraným krikom alebo zle je.

Prečo sa to deje?

CM: Keď je v strese matka, jej dieťa absorbuje stresové hormóny buď počas tehotenstva alebo prostredníctvom dojčenia. Všeobecne emocionálny stav rodičov ovplyvňuje citlivosť dieťaťa na stres. Najmä novorodenci potrebujú bezprostrednú blízkosť a milujúcu náklonnosť. Potrebujú cítiť, že si ich niekto všimne, keď plačú a k týmto ľuďom sa potom utiekajú. Vysoká miera stresu je spustená práve u detí, ktorým tento základný pocit bezpečia a lásky chýba. Ony totiž podvedome vedia, že takto malé nedokážu prežiť samé.

Ako rodičia malého škôlkara zistia, že je vystavený stresu?

CM: Medzi deťmi v škôlkach čoraz častejšie diagnostikujeme poruchy spánku, hyperaktivitu, separačnú úzkosť a zvýšenú náchylnosť k infekciám, ktoré presahujú bežné skúsenosti s detskými chorobami. V skutočnosti je stres zdravou reakciou tela, vďaka ktorej je ostražité a schopné zvládnuť náročné situácie. Pokiaľ je rovnováha medzi týmto stavom napätia a nevyhnutného odpočinku narušená, získavajú stresové reakcie v tele navrch. Z dlhodobého hľadiska ide o škodlivé nastavenie, ktoré môže viesť k rôznym chorobám. Napríklad kortizol, čo je jeden zo stresových hormónov, oslabuje imunitný systém, a tiež schopnosť tela odolávať infekciám.

Ako sa stres prejavuje medzi deťmi školského veku?

CM: Mnoho detí trpí bolesťami hlavy, brucha či chrbta a majú problémy so spaním. Môžu byť depresívne, agresívne alebo sa zle sústredia. K tomu sa často pridávajú obavy z toho, že zlyhajú, alebo budú odsunuté. Deti sú dnes oveľa nepokojnejšie než v minulosti.

Čo je podľa vás príčinou?

CM: Deti sú vo väčšom strese než kedysi, potrebujú silnejšie osobné vzťahy a individuálnu pozornosť. Príliš veľké školské triedy môžu spôsobiť, že tieto ich potreby učitelia nedokážu naplniť a možno nenájdu pochopenie ani doma. Vzťahy sú pritom veľmi dôležité. Zaisťujú stabilitu, a tým aj pocit bezpečia. Ak nefungujú, alebo nie je na ne čas, vzniká neistota.

Dalo by sa povedať, že čím silnejšie sú deti, predovšetkým vďaka svojim rodičom, tým menej podliehajú stresu?

CM: Nemusia to byť nevyhnutne rodičia, stačí iná osoba, s ktorou má dieťa silné emocionálne puto. Dieťa potrebuje vo svojej blízkosti niekoho, o kom vie, že v neho verí, kto ho uznáva, oceňuje, poskytuje mu bezpečie, ochranu a nezávislosť. V tak pokojnej atmosfére sa môže naučiť stres ovládať. A samozrejme nesmieme podceňovať nasledovný príklad: rodičia by nemali hovoriť len o strese a povinnostiach, ale tiež by si mali nájsť čas na oddych a zábavu.

Čo ešte môže viest k ďalším tlakom, najmä v škole?

CM: Ak majú rodičia prílišné očakávania. Niektoré deti sú ochromené pri pomyslení, že postupujú do ďalšieho ročníka, začnú viac hnevať alebo sú smutné, podráždené až agresívne. Ak sa správanie dieťaťa mení a eskaluje, prejavuje sa tak jeho emocionálne trápenie. Dôležité nie je to, čo chcú rodičia - dospelí sú zodpovední za potreby svojich detí, nie naopak. Ďalším klasickým stresovým faktorom je začiatok školy príliš skoro ráno. Deti, ktoré sa nemôžu prebudiť ako potrebujú, majú vo svojej krvi viac stresových hormónov, čo ich robí zraniteľnejšími a môže to spôsobiť problémy s učením.

Ako veľmi je dôležité, aby mali deti poobede čas len samy pre seba?

CM: Deti potrebujú inšpiráciu, musia sa hýbať a dobývať svet, túžia učiť sa nové veci. Príliš časté popoludňajšie aktivity môžu byť skôr ako stimulujúce vyčerpávajúce, obzvlášť, keď k tomu pripočítate domáce úlohy. Nenalinkovaný voľný čas by mal byť pravidlom, nie výnimkou. Rodičia by mali ustrážiť, aby ich dieťa netrávilo príliš času pri obrazovkách počítačov, smartphonov alebo herných konzol. Tieto neustále vizuálne podnety v nich totiž môžu prebúdzať nepokoj. Ak sa deti už fyzicky nestýkajú, ale stretávajú sa skôr v online svete na sociálnych sieťach, môže pre nich byť ťažšie nadväzovať osobný kontakt - čo môže viesť k úzkosti.

Ktoré medzníky v živote dieťaťa môžu byť stresovým spínačom?

CM: Typickým zlomovým okamihom je prvá trieda. Tvárou v tvár novým školským nárokom u niektorých detí spôsobí, že sa potrebujú stiahnuť a regenerovať. Ďalší kľúčový bod nastáva v 9. alebo 10. rokoch, teda v čase, keď za sebou nechávajú bezstarostné detstvo, prestávajú nahlas hovoriť každú svoju myšlienku a keď si uvedomia, že ich rodičia sú tiež len ľudia. To ich môže na chvíľu zarmútiť, čo spôsobí pocit nepohodlia, možno aj bolesti hlavy alebo žalúdka. A práve tu je dôležité, aby rodičia ich pocity chápali a citlivo na ne reagovali. Tým chcem povedať, aby ste sa pokúsili dať svojím deťom najavo, že im rozumiete a že vás ich nálady neobťažujú.

Čo môžu rodičia urobiť preto, aby sa ich deti cítili stabilne a zažívali čo najmenej stresu?

CM: V prvom rade je dôležité stanoviť si presné časy, ktoré strávi ako rodina spoločne, napríklad počas večere. Rodičia by mali byť prítomní nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Nemali by byť rušení telefonátmi, emailami, ani surfovaním na internete. Nesmierne dôležité je tiež to, aby rodičia svojim deťom načúvali, bez toho, aby okamžite reagovali dobre mienenou radou. Deti musia vedieť, že ich rodičia berú také, aké sú a že to, čo hovoria je pre nich dôležité. Rodičia by sa tiež mali snažiť svoje deti neodbývať frázou: "Neboj, to bude dobré".

A čo by teda mali rodičia robiť?

CM: Oveľa lepšie je reagovať otázkou: "Pripadáš mi smutný, povieš mi, čo sa deje?". Alebo keď sa s nimi prestane hrať kamarát, čo sa niekedy stáva, nesnažte sa vysvetľovať, prečo to urobil. Namiesto toho buďte prítomní s emocionálnym zážitkom svojho vlastného dieťaťa. Vďaka tomu sa potom bude cítiť uznávané a v bezpečí, a to je presne to, čo v danej chvíli potrebuje. Veľmi upokojujúce sú potom rituály, napríklad pravidelné čítanie pred spaním. Vďaka takto zakoreneným rytmom sa dieťa lepšie orientuje, dochádza k posilneniu jeho dôvery, a tým k zníženiu stresu. Akonáhle otvoríte pred spaním knihu, jeho telo už vie, čo bude nasledovať a začne uvoľňovať viac spánkových hormónov. Okamihy milujúcej náklonnosti môžu navodiť aj masáže chrbta alebo chodidiel. U starších detí môžete zmierniť napätie komunikáciou a premýšľaním nad uplynulým dňom. Opýtajte sa ich trebárs "Čo si dnes zažil pekného?" A nechajte svoje dieťa rozprávať, bez toho aby ste mu do toho vstupovali.

Ako zvládajú stres dospelí a ako deti?

CM: Deti sú pri zvládaní stresu zvyčajne kompetentnejšie než dospelí. Dokážu totiž lepšie rozlíšiť, čo naozaj potrebujú. Či už v spánku alebo počas hier im svety fantázie umožňujú vyjadrovať svoje pocity. Dôležité je ich neprerušovať a umožniť im to. Vďaka tomu môžu lepšie nájsť svoju vnútornú rovnováhu. A to je tá najlepšia prevencia proti stresu.