Historici spracovali fakty
Weleda medzi rokmi 1933 až 1945
Weleda, založená v roku 1921, sa môže chváliť dlhou a úspešnou históriou. Časť tejto histórie však bola zatienená diktatúrou národnej socialistickej (nacistickej) strany v Nemecku a druhou svetovou vojnou. Rovnako, ako mnoho iných spoločností, sme sa intenzívne zaoberali situáciou spoločnosti Weleda v tomto období.
Aká bola situácia spoločnosti Weleda v dobe nacismu?
Ako antropozoficky orientovaná spoločnosť sa Weleda počas nacistickej diktatúry opakovane ocitla na pokraji zákazu výroby potom, čo bola 1. novembra 1935 v Nemecku zakázaná Anthroposofická spoločnosť. Weleda mohla v krajine pokračovať vo výrobe len vďaka tomu, že bola švajčiarskou spoločnosťou a Švajčiarsko zaujalo voči nacistickému Nemecku neutrálny postoj.
Historik Uwe Werner opisuje vo svojej knihe Weleda from 1921 to 1945 (1) založenie spoločnosti a jej sociálnu, ekologickú a ekonomickú víziu. Zaujíma sa tiež o obdobie medzi rokmi 1933 a 1945 a túto dobu popisuje ako „prežívanie v neľudskom prostredí“. Historik tiež vysvetľuje, že hoci sa podnik nezapájal do aktívneho odporu, možno hovoriť o pasívnej rezistencii. Podľa jeho výskumu sa Weleda nepodieľala na neľudskej politike nacistickej diktatúry.
Vedela spoločnosť Weleda o experimentoch s použitím svojho krému na ochranu proti mrazu na väzňoch?
V roku 1943 dodala Weleda jednorazovo nemeckým ozbrojeným silám 20 kilogramov svojho krému na ochranu proti mrazu (1). Dodávka bola zaslaná na súkromnú adresu Sigmunda Raschera v Mníchove. Ten bol v tom čase štábnym lekárom nemeckého letectva a pre SS, elitnú stráž nacistickej strany, vykonával tajné pokusy na väzňoch v koncentračnom tábore Dachau. Rascher podroboval väzňov pokusom s podchladením a v súvislosti s tým používal aj krém od Weledy. Vzhľadom na mieru utajenia, ktoré s tým súviselo, Weleda o použití krému nevedela. Prišlo sa na to až koncom 90. rokov 20. storočia. Spoločnosť, ktorá sa o všetkom dozvedela až so zvyškom verejnosti, to hlboko ľutovala a vydala písomné ospravedlnenie neziskovej organizácii Children of the Holocaust Campaign (německy Aktion Kinder des Holocaust – AkdH). Okrem toho Weleda sprístupnila svoje firemné archívy na vedeckú analýzu, ktorej sa ujala katedra histórie na univerzite v Bazileji. Historici (2) vykonali dôkladný výskum a dospeli k záveru, že spoločnosť Weleda o pokusoch s krémom na ochranu proti mrazu nevedela.
Ako je záhradník Franz Lippert spojený s Weledou?
Záhradnícky majster Franz Lippert (3) založil a staral sa o riadny chod záhrady liečivých rastlín Weleda v meste Schwäbisch Gmünd. Na jeseň roku 1940 sa po 16 rokoch práce v spoločnosti vzdal svojho zamestnania a o rok neskôr, v septembri 1941, bol poverený experimentálnymi prácami v oblasti biodynamického pestovania v nemeckom Výskumnom inštitúte (DVA) v Dachau. „Bylinková záhrada“, ako sa jej hovorilo, bola považovaná za súčasť koncentračného tábora, ale nachádzala sa mimo vlastného areálu tábora. Lippert sa snažil uľahčiť situáciu väzňov, o čom svedčia aj miestoprísažné vyhlásenia (4) bývalých väzňov po skončení vojny. Zostal na tomto pracovisku až do marca 1945, pričom sa tu venoval iba biodynamickému pestovaniu rastlín. Podľa prieskumu historika Uwe Wernera „treba Lipperta považovať aj za svedka dlhoročnej slepoty voči režimu, na ktorého neľudskú povahu upozornil príliš neskoro“. (5)
Po vojne bolo civilné súdne konanie proti Lippertovi, vedené v rámci procesu denacifikácie v Nemecku, v septembri 1948 zastavené s odôvodnením, že „nečelí úplne žiadnemu obvineniu“ (6). Akonáhle na jeseň roku 1940 skončil jeho pracovný pomer v spoločnosti Weleda, nedošlo už k žiadnemu ďalšiemu kontaktu medzi Lippertom a touto spoločnosťou.
Prečo Weleda podporuje nadáciu Pripomienka, zodpovednosť a budúcnosť (EVZ)?
Nadácia EVZ (nemecky Stiftung Erinnerung Verantwortung Zukunft) podporuje projekty, ktoré sa vyrovnávajú s históriou, vedie kampane za ľudské práva a angažuje sa v pomoci obetiam nacistického režimu. Bola založená v roku 2000 a jej úlohou je vyplácať odškodné ľuďom, ktorí boli v tomto období vystavení núteným prácam.
Zakladateľský kapitál poskytol nemecký štát a nemecká podnikateľská komunita. Do EVZ prispela aj spoločnosť Weleda, hoci nezamestnávala žiadnych nútene nasadených pracovníkov ani sa nepodieľala na trestuhodných činnostiach. Weleda sa k nadácii pripojila, aby uznala spoluzodpovednosť nemeckej podnikateľskej komunity za bezprávie spáchané počas nacistického režimu. Oficiálne vyjadrenie vedenia spoločnosti bolo nasledujúce: “Spoločnosť Weleda AG nikdy vo svojej histórii nezamestnávala nútene nasadených pracovníkov, uznáva však spoluzodpovednosť Nemcov za bezprávie, ktoré utrpeli nútene nasadení robotníci za nacistickej vlády počas druhej svetovej vojny. Preto sa koncom decembra 2000 pripojila k nadácii, ktorú iniciovala nemecká podnikateľská verejnosť, s príslušným príspevkom.“
Kultúrna rozmanitosť je jednou zo základných zásad spoločnosti Weleda
Fašizmus, antisemitizmus, nacionalizmus a rasizmus nemajú v našej spoločnosti miesto. Naše hodnoty a firemná kultúra stoja v opozícii voči týmto hlboko neopísateľným a neľudským spôsobom myslenia a konania. Kultúrna rozmanitosť je pre nás dôležitá; je pre nás zdrojom inšpirácie a sily. Weleda sa prostredníctvom svojich dcérskych spoločností v 22 krajinách stará o rešpektujúce vzťahy so všetkými ľuďmi. Medzi naše zásady, ktorými sa riadime od svojho založenia, patria:
- Myslíme, cítime a konáme holisticky.
- Prijímame zodpovednosť za svoje činy.
- Vytvárame dôveru prostredníctvom otvorenosti a úprimnosti.
- Fungujeme zdravým a efektívnym spôsobom, pretože ekonomický úspech umožňuje mnoho vecí.
- Inšpirujeme ľudí k viere v silu prírody.
Zdroje:
(1) See Uwe Werner, Anthroposophen in der Zeit des Nationalsozialismus [Anthroposophists in the Time of National Socialism], p. 361.
(2) Prof. Dr. Heike Haumann, History Department, University of Basel, letter of 1 June 1998.
(3) See Uwe Werner, Anthroposophen in der Zeit des Nationalsozialismus [Anthroposophists in the Time of National Socialism], p. 330ff.
(4) See Uwe Werner, Anthroposophen in der Zeit des Nationalsozialismus [Anthroposophists in the Time of National Socialism], p. 332.
(5) See Uwe Werner, Anthroposophen in der Zeit des Nationalsozialismus [Anthroposophists in the Time of National Socialism], p. 285.
(6) See Uwe Werner, Anthroposophen in der Zeit des Nationalsozialismus [Anthroposophists in the Time of National Socialism], p. 334, note 122
Werner, Uwe: Anthroposophen im Nationalsozialismus (1933–1945) [Anthroposophists in National Socialism (1933–1945)], Oldenbourg Verlag, Munich, 1999.
Werner, Uwe: Das Unternehmen Weleda 1921–1945 [The Company Weleda 1921–1945], 1st edition, Berliner Wissenschafts-Verlag, Berlin, 2014.
Selg, Peter: Rudolf Steiner, die Anthroposophie und der Rassismus-Vorwurf [Rudolf Steiner, Anthroposophy and the Accusation of Racism], 1st edition, Verlag des Ita Wegman Instituts, Stuttgart, 2020.
Heisterkamp, Jens: Schatten der Vergangenheit [Shadow of the Past], Aktion Kinder des Holocaust [Children of the Holocaust Campaign]
Sonntags Zeitung, Arlesheim/Switzerland: Crème für KZ Weleda bedauert [Weleda Regrets Cream for Concentration Camp], in: Aktion Kinder des Holocaust, http://www.akdh.ch/ps/ps_05.html.
Anthroposophie gegen Rassismus [Anthroposophy Against Racism]
Stiftung EVZ – Erinnerung Verantwortung, Zukunft [Remembrance, Responsibility, Future Foundation]
